Hauptquelle · Althochdeutsches Wörterbuch
heil(i)sôd st. m.
heil ( i ) sôd st. m. , mhd. heilsot. — Graff IV,872. heili-sot: acc. sg. Gl 1,441,33 ( M ). 442,54 ( clm 19 440 ); -sod: nom. sg. 2,694,14. 4,83,11/12 ( Sal. a 1 ); acc. sg. 2,646,55; dat. pl. - ] un 1,454,24 ( M, 2 Hss. ); - ] in 24/25 ( M ); -soth: nom. sg. 4,83,12 ( Sal. a 1 ); heile-sod-: gen. sg. -es Nc 688,5. 724,1. 14 [2,11. 52,4. 17]; dat. sg. -e 691,2. 766,29 [5,15. 113,17]; acc. sg. - ] 687,7. 720,6. 724,13. 815,18. 835,27 [1,7. 47,2. 52,16. 179,5. 206,2]; nom. pl. -a 798,6 [157,2]; acc. pl. -a 702,25 [22,11]. — helisod: nom. sg. ( ? ) Gl 2,15,31 ( 2 Hss., darunter Zürich C 59, 9. J…