Hauptquelle · Köbler Mhd. Wörterbuch
būvellic Adj.
būvellic , Adj.
- nhd.
- baufällig, verwahrlost, verwüstet, verödet
- Hw.:
- vgl. mnl. bouvellich, mnd. būwvellich
- Q.:
- PsMb, Cranc (FB būvellec), DW2 (1293), Urk
- E.:
- s. bū, vellic
- W.:
- nhd. baufällig, Adj., baufällig, DW 1, 1185, DW2 4, 316
- L.:
- Lexer 378a (būvellic), MWB 1, 1162 (būvellec), LexerHW 1, 403 (bûvellec), DRW