Hauptquelle · Köbler Mhd. Wörterbuch
alrūne sw. F., st. F.
alrūne , sw. F., st. F.
- nhd.
- Alraune
- Hw.:
- s. alrūn; vgl. mnl. alrune, mnd. alrūne
- Q.:
- BdN, Frl, Kchr (um 1150), Macer, OvW, SalArz
- E.:
- ahd. alrūna 10, sw. F. (n), Alraune; s. alrūn
- W.:
- nhd. Alraune, F., Alraune, DW 1, 246 (Alraun), DW2 2, 542
- L.:
- Lexer 3c (alrūn), Hennig (alrūne), MWB 1, 167 (alrūne), LexerHW 1, 41 (alrûne), Benecke/Müller/Zarncke I, 25a (alrûne)